Vianoce našich predkov: tradície, zvyky a ich význam

Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Aké ale boli Vianoce v minulosti? Mnohé z vianočných tradícií dnes už nepoznáme, alebo im nerozumieme.

Je to najmä zmenou životného štýlu a pokrokom, ktorý v posledných desaťročiach sformoval naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka. Prečo?

Pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách. Preto mnohé úzko súvisia s rodinou a roľníckou prácou.

Vianoce ako kresťanský sviatok

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. – 10. storočím. Naši predkovia boli spätí s prírodou a všetko, čo počas sviatkov robili, malo hlbší zmysel a význam.

Ľudové zvyky v predvianočnom období

Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom. Čisto museli mať aj zvieratá v stodole.

V 19. storočí sa v meštianskych rodinách objavili adventné vence a s nimi spojené zapaľovanie sviečky každú nedeľu až do štedrého večera.

Štedrý večer v bežnej, vidieckej rodine

V tento sviatočný deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Verilo sa, že Vianoce majú byť skutočným sviatkom pokoja a oddychu, preto bolo dôležité s východom slnka mať všetko pripravené.

Tradície slovenskej histórie: Ktoré doma využívate dodnes?

Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Strukoviny v tomto prípade symbolizovali bohatstvo.

Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Pod stolom dominovala sekera, aby sa rodiny počas roka držalo železné zdravie.

Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. Okrem toho na stole nemohol chýbať čerstvo upečený chlieb, oblátky, med, cesnak, šošovica, hrachová alebo obilninové kaše, hubová polievka či kapustnica, lokše s makom, koláče, lokálne ovocie a pálenka.

A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše. Zatiaľ čo v súčasnosti sa pripravuje skôr pre niekoho, kto nás počas roka opustil, v minulosti sa chystal pre náhodných pocestných, ktorí boli vítaní.

Odkedy máme na stole kapra?

Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách. Na štedrovečernom stole sa objavil kapor a majonézový šalát, ktorý dovtedy ľudia nepoznali.

Vianočný stromček: poznali ho aj naši predkovia?

Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček.

Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Verili, že pre svoje pichľavé ihličie majú silu ochrániť ich pred zlom a démonmi.

A pravdou je, že domovy našich predkov boli maličké, stiesnené a stromčeky by sa sem jednoducho nezmestili.

Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. Neskôr využívali aj ozdoby z látky či papiera.

A čo vianočné darčeky?

V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa že to, čo druhému zo srdca prajete sa počas roka skutočne splní. Neskôr sa do rodín dostal zvyk obdarúvať deti ručne vyrobenými hračkami z dreva, kovu, látky či slamy.

A aký bol najväčší rozdiel medzi sviatkami našich predkov oproti súčasnosti?

V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Sviatky boli najmä o duchovnej prítomnosti.

Ako je to dnes?

Nájdete vo zvyklostiach našich predkov podobnosti s dnešnou dobou? Isté je, že nám tieto zvyklosti našich predkov pripomínajú, aké dôležité je udržiavať tradície a zvyky, ktoré nám pomáhajú prehlbovať rodinné väzby a kultúrne dedičstvo.

Milí naši Montessori priaznivci, drahí priatelia, nech sú tieto Vianoce pre každého z vás tým pravým sviatkom pokoja a radosti v kruhu najbližších. :)

Ak vás príbeh Vianoc zaujal, prečítajte si aj príbeh o Svätom Mikulášovi.